Gliómy predstavujú asi polovicu všetkých tumorov CNS.
Ide o pomerne širokú skupinu nádorov, líšiacich sa od seba v takých parametroch, ako je obvyklá lokalizácia, morfológia, veková predispozícia a stupeň malignity.
Podľa klasifikácie Svetovej zdravotníckej organizácie sa gliómy rozdeľujú na dva základné typy podľa stupňa malignity: gliómy s nízkym stupňom malignity (LGG, alebo low grade glioma) a gliómy s vysokým stupňom malignity (HGG, alebo high grade glioma). Tieto dva typy sa od seba výrazne líšia a preto je rozdielny i postup pri ich diagnostike a následnej liečbe.
Stupne malignity sú štyri, označované G I až G IV (pričom písmeno G zastupuje anglické slovo grade).
Obecne sa dá povedať, že medzi nízko stupňové gliómy sa radia všetky gliómy, klasifikované ako G I a G II.
Pod stupeň G I patrí pilocytárny astrocytom (pomaly rastúci, nezhubný tumor, ktorý je diagnostikovaný hlavne u detí a mladistvých, s lokalizáciou prevažne v mozočku a mozgovom kmeni) a subependymom.
G II zahŕňa difúzny astrocytom, ependymom, oligodendrogliom a zmiešaný oligoastrocytom. Tieto typy tumorov môžu byť síce v prvotných fázach benígne, ale existuje u nich vyššie riziko malígnej transformácie.
V 80 % prípadov sa ako prvý neurologický príznak gliómu objavia epileptické záchvaty. Ďalšie prejavy potom závisia hlavne na lokalizácii nádoru.
Do skupiny HGG sa radia tumory, klasifikované ako G III: anaplastický ependymom, oligoastrocytom a anaplastický astrocytom, ktorý sa v priemere vyskytuje u mladších pacientov než ostatné typy (okolo 45 rokov).
Stupeň G IV tak zastupuje vysoko malígny, agresívny glioblastom. Ten môže vzniknúť buď sekundárne, malígnou transformáciou z difúzneho astrocytomu cez anaplastický astrocytom, alebo častejšie primárne, bez známok predchádzajúceho tumoru.
Vysoko malígne gliómy sú špatne diferencované, rastú rýchlejšie a príznaky sa u nich prejavujú skôr ako u nízko stupňových gliómov.
